Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Na cintoríne pri pamätníku na Dukle sú okrem Slovákov pochovaní i Česi

Tvorí ho viac ako 40 masových hrobov

FOTO: TASR/Maroš ČernýFOTO: TASR/Maroš Černý

VYŠNÝ KOMÁRNIK. Slováci, Česi, ale i sovietski vojaci sú pochovaní na pamätnom cintoríne, ktorý je súčasťou pamätníka na Dukle. Medzi 565 príslušníkmi 1. československého armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie (KDO), sú i mená, ktoré sú pravdepodobne pseudonymami.

Sú tu pochovaní väčšinou 'Čechoslováci', ale je tu aj sedem sovietskych vojakov, dôstojníkov, pretože v 1. československom armádnom zbore pôsobilo vyše 500 sovietskych dôstojníkov. Zbor pri svojom formovaní trpel tým, že mal nedostatok schopných veliacich dôstojníkov, tak mu vypomohla sovietska Červená armáda. Predpokladáme že sú tu pochovaní pod pseudonymami aj príslušníci armádneho zboru židovského pôvodu, uviedol vedúci referent-kurátor múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku Peter Holík.

SkryťVypnúť reklamu

Cintorín tvorí podľa jeho slov vyše 40 masových hrobov, dva hroby sú jednotlivé. Prvý jednotlivý hrob hneď oproti soche československého vojaka je hrob generála Jaroslava Vedrala Sázavského, ktorý zahynul ako jediný československý generál v boji v rámci KDO pri výbuchu protitankovej míny 6. októbra 1944.

Prečítajte si tiež: Premiér a minister obrany si na Dukle uctili padlých hrdinov Čítajte 

Ďalší individuálny hrob je hrob vojaka, ktorý zahynul pri výstavbe pamätníka. Pamätník bol počas 80. rokov doplnený bronzovými tabuľami, ktoré sa nachádzajú na kolonáde, ktorá k nemu vedie. Je tam vygravírovaných 1265 mien padlých príslušníkov 1. československého armádneho zboru. Pribudla aj Aleja hrdinov, ktorá znázorňuje 15 búst sovietskych a československých veliteľov a dôstojníkov, ktorí sa vyznamenali počas KDO, vysvetlil Holík.

Ako povedal, cez Dukliansky priesmyk sa spolu v zostave sovietskej 38. armády generálplukovníka Moskalenka prebíjal aj 1. československý armádny zbor v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Dodnes je to najväčšia vojenská jednotka Československa, ktorá kedy vznikla na území zahraničného štátu, uviedol Holík.

SkryťVypnúť reklamu

Na polceste medzi pamätníkom a vyhliadkovou vežou na Dukle sa nachádza pamätník Míľnik Volanie, ktorý symbolizuje vstup československých vojakov na územie Československej republiky.

Prvý československý armádny zbor vznikal za veľmi ťažkých okolností, pretože ho tvorili tri brigády. Prvá brigáda bola tvorená väčšinou českými dôstojníkmi a vojakmi, ktorí po tom, čo sa rozpadlo Československo, nelegálne prešli hranicu so Sovietskym zväzom, kde boli následne zatknutí, internovaní a uväznení v sovietskych gulagoch. Potom, keď sa formoval 1. československý armádny zbor, vytvorili práve títo vojaci prvú brigádu. Druhú brigádu zase tvorili rýdzo slovenskí vojaci, ktorí útočili v roku 1941 na Sovietsky zväz a buď tam boli zajatí, alebo prešli na sovietsku stranu. Najpočetnejšia bola tretia brigáda, ktorá bola tvorená z volynských Čechov. Práve vznik a sformovanie tejto brigády umožnili, aby sa z československého armádneho zboru stal vôbec armádny zbor. Príslušníci prvej a druhej brigády sa vracali domov cez ťažké boje a príslušníci tretej brigády prvýkrát mohli vstúpiť do vlasti svojich predkov, vysvetlil Holík.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Vládny kabinet zasadal až v Lekárovciach Čítajte 

Dominantou na Dukle je pamätník, ktorého pylón je vysoký 28 metrov. Jeho autorom je architekt Josef Grus a slávnostne bol sprístupnený v roku 1949 na piate výročie KDO za prítomnosti armádneho generála Ludvíka Svobodu. Zaujímavosťou je, že na predpolí pamätníka sa vystriedali štyri sochy, skonštatoval Holík s tým, že v roku 2014 sa Vojenský historický ústav rozhodol nahradiť súsošie Jána Kulicha Žalujem, ktoré bolo umiestnené do vestibulu vyhliadkovej veže na Dukle, vernou kópiou sochy pôvodného československého vojaka od Jana Adolfa Víteka.

Československých ženistov, ktorí prerážali cestu postupujúcim československým vojskám, keďže celý kraj pod Duklou bol zamínovaný, symbolizuje pamätník, ktorý sa nachádza takmer pri hranici s Poľskom. Odhaduje sa, že v celom Duklianskom priesmyku, teda v celej jeho dĺžke a šírke od Krosna po Svidník, aj na priľahlých svahoch položili Nemci približne 50 miliónov druhov protitankových alebo protipechotných mín. Cesta do vlasti bola o to ťažšia, skonštatoval Holík.

Učiteľky dejepisu Ružena Otčenášová a Anna Vizdalová zo Základnej školy Šrobárova v Prešove chodia na Duklu so študentmi pravidelne od roku 1990. Pripomínať si históriu je veľmi dôležité. Myslím si, že to žiakov osloví a určite takáto hodina v teréne dá viac, ako keby sme sa učili v triede. Chodíme sem preto, aby žiaci pochopili, že sloboda sa nerodila ľahko, povedala Vizdalová s tým, že na podobné exkurzie chodia i do Banskej Bystrice a poľského Osvienčimu.

Najčítanejšie na My Zemplín

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
          7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
          8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
          1. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
          2. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
          3. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
          4. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          5. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
          6. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          7. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
          8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 965
          2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 409
          3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 005
          4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 352
          5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 634
          6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 846
          7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 497
          8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 944

          Blogy SME

          1. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
          2. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
          3. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
          4. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
          5. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
          6. Petronela Čellárová: Vitajte v mojom svete
          7. Michaela Jónová: Zatiaľ beží čas
          8. Rastislav Puchala: Bábuška a čierny kocúr
          1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 112 430
          2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 968
          3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 815
          4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 064
          5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 399
          6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 210
          7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 099
          8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 2 889
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy z MY Zemplín

          Spolupráca štátu s UNIPHARMOU sa osvedčila a počas pandémie ukázala ako spoľahlivá. Napriek tomu zákonodarcovia uvažujú o zmene, nad ktorou visí množstvo otáznikov, vládnu pochybnosti.


          13 h
          Ilustračná fotografia.

          Susedské spory môžu narobiť mnoho nepríjemností, veľa ľudí zažíva so susedmi doslova peklo. V poradni MY novín prezradíme, ako ich riešiť


          4. aug
          Aneta Parišková sa cíti dobre aj v USA, kde pracuje a vychováva dcéry jej manžel Miroslav.

          Na konkurz do Markízy ju dotlačili rodičia.


          2. aug

          Najbližší týždeň nájdete vo všetkých tituloch MY na Slovensku vložený časopis, ktorý na 20 stranách prináša množstvo zaujímavých a užitočných informácií o možnostiach, ako stráviť slovenskú dovolenku.


          29. júl

          Najčítanejšie články MyRegiony.sk

          Takmer 90 km dlhá cyklotrasa vedie horským prostredím s výhľadmi na Kráľovu hoľu.


          24 h

          Na konkurz do Markízy ju dotlačili rodičia.


          2. aug

          Mesto v odvolaní spochybnilo výpoveď svedka.


          10 h

          Ani v oblastných futbalových súťažiach nebola núdza o zaujímavé zápasy.


          a 1 ďalší 22 h

          Blogy SME

          1. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
          2. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
          3. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
          4. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
          5. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
          6. Petronela Čellárová: Vitajte v mojom svete
          7. Michaela Jónová: Zatiaľ beží čas
          8. Rastislav Puchala: Bábuška a čierny kocúr
          1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 112 430
          2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 968
          3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 815
          4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 064
          5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 399
          6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 210
          7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 099
          8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 2 889
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914

          Už ste čítali?