SPIŠSKÁ BELÁ. Poľnohospodári pod Tatrami žiadajú rezort pôdohospodárstva o väčšiu podporu pestovania slovenských zemiakov. Na Slovensku totiž došlo k rapídnemu poklesu ich pestovania. Svoju výzvu adresujú aj širokej verejnosti, keďže sa táto problematika z ekonomického hľadiska môže dotýkať aj ich.
Ceny by mohli ísť hore
Podľa zástupcu členov záujmového združenia Spišské zemiaky Štefana Bieľaka výzva nie je útokom, ale má poukázať na zlú situáciu v danej oblasti. Najmä posledné tri roky boli podľa neho pre poľnohospodárov hraničiace.
„Podľa odborných organizácií konzumujeme na Slovensku 50 percent domácich zemiakov a zvyšok sa dováža. Bez domácej produkcie nám ceny môžu diktovať dovozcovia, čo znamená, pokiaľ nebude dostatočná domáca výroba je vysoké riziko, že sa zvýšeným cenám od dodávateľov zo zahraničia nevyhneme ani my. Je potrebné zachovať a podporovať tradíciu našich slovenských zemiakov najmä kvôli zachovaniu prijateľnej ceny. V opačnom prípade sa tento problém dotkne každého obyvateľ, keďže konzumácia zemiakov je na dennej báze a drvivá väčšina zemiakov v obchodoch je zo zahraničia,“ zhodnotil.
Pestovanie je potrebné rozšíriť
Taktiež upozornil, že na zachovanie požadovanej produkcie zemiakov je súčasná výmera pod hranicou minima.
„Pre zabezpečenie takéhoto objemu je potrebné vylepšiť pestovanie zemiakov a okrem zastavenia poklesu plôch u existujúcich pestovateľov, rozšíriť pestovanie, a to minimálne na 11 000 hektárov,“ objasnil Bieľak.
Pred možnou finančnou záťažou varuje aj Marián Tokár, vedúci Hlavnej odrodovej stanice Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Spišskej Belej, v rámci Európskej únie sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny s veľmi malými pestovateľskými plochami.
„Čo je však horšie, naša sebestačnosť v pestovaní výrazne kolíše a reálne klesá. Je významne závislá na výrobcoch z teplejších oblastí, ktorí pestujú zemiaky pod závlahou“ potvrdzuje Tokár.
Zároveň pripomína, že Slovensko je v produkcii zemiakov sebestačné len na 50 percent. K naplneniu 100-percentnej sebestačnosti by potrebovali zvýšiť pestovateľské plochy zemiakov na úroveň približne 12 až 13-tisíc hektárov. Toto navýšenie by nanajvýš znamenalo aj vyššiu ponuku a dopyt a od toho závislé znížené ceny.
Podmienky sú ideálne
Hlavným cieľom Záujmového združenia Spišské zemiaky je spojiť sily v Spišskom regióne a podporiť poľnohospodárstvo a najmä zemiakarstvo v podtatranskom regióne a rovnako presadzovať novú regionálnu značku kvality „Spišské zemiaky“. Jedným z dôvodov je, že chránená sadivová oblasť pod Tatrami na Spiši leží v ideálnych podmienkach s nadmorskou výškou nad 400 metrov.
„Chladnejšie počasie, nižšia priemerná denná teplota, častejšie zrážky, chudobnejšia pôda na živiny s podielom skeletu prirodzene vytvárajú ideálne pestovateľské podmienky s nižším výskytom chorôb a škodcov. Zemiaky, ktoré získali regionálnu značku kvality 'Spišské zemiaky', sa vyznačujú typickou vôňou, chuťou, farbou dužiny, textúrou, slovom vlastnosťami, ktoré sú prirodzené pre zemiaky s vysokou vnútornou kvalitou,“ skonštatoval Bieľak.
Ďalším závažným dôvodom je aj upravenie finančného nárastu ceny zemiakov, ktorý vyplýva z nedostatočného vyprodukovaného množstva. Ako uvádza ekonóm Peter Kaša, už v súčasnosti môžu konzumenti pociťovať tento finančný nárast.
„Cena zemiakov sa odvíja od danej ponuky a následného dopytu, čo znamená, že pri vyprodukovaní menšieho množstva zemiakov je pochopiteľné, že cena sa zvýši. Riešením by bola podpora vo forme dotácií a štátnych stimulov.“
Podľa Beľaka by jednou z priorít mala byť systémová podpora poľnohospodárstva. „Dôležitá je nielen podpora prvovýroby, ktorá môže zefektívniť opatrenia na znižovanie nezamestnanosti, ale aj podpora budovania napríklad chladiacich skladov, aby sa slovenská úroda nepredávala za pár centov hneď po jej zbere,“ hovorí Bieľak. Tokár hovorí, že vláda by sa mala prioritne zamerať na už existujúcich pestovateľov.
„V prvom rade by mala vytvoriť podmienky na zachovanie a udržanie činnosti existujúcich producentov, ktorí vyrábajú konzumné, či sadivové zemiaky. Udržať jestvujúce výmery a vytvoriť kroky perspektívne na ich rozšírenie.“
„Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá spravuje dotovanie domáceho poľnohospodárstva, vyhlásila výzvu na budovanie a modernizáciu skladov pre plodiny špeciálnej rastlinnej výroby – ovocie a zeleninu. Celkovo je na tento účel alokovaných využije 15 miliónov eur. Agrorezort touto výzvou nepodporí iba výstavbu a modernizáciu samotných skladov, ale aj zlepšenie ich energetického hospodárstva,“ uviedol Michal Feik, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.