Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Slováci a ich potomkovia žijú aj na Ukrajine, nie je ich málo

Vybrali sme sa po československých stopách na Ukrajine.

Ivan Latko - predseda Užhorodského spolku Slovákov.Ivan Latko - predseda Užhorodského spolku Slovákov. (Zdroj: Jakub Bobovič)

UŽHOROD/VÝCHOD. Presne 10. septembra 1919 bola v Saint-Germain-en-Laye vo Francúzsku uzavretá mierová zmluva, podľa ktorej územie Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatskej Ukrajiny, pozn. redakcie) bolo odstúpené Československu.

Územie, kde spolu vždy nažívali ľudia rôznych národností a vierovyznaní malo po pripojení k Československu svoj vlastný snem, ako aj zákonodárnu moc v oblastiach samosprávy, školstva či náboženstva.

Hoci od samotného pripojenia k Československu ubehlo sto rokov a od rozdelenia, kedy južná časť tohto územia pripadla po Prvej viedenskej arbitráži Maďarsku, osemdesiat jedna rokov, v meste Užhorod, ako aj v priľahlých oblastiach, stále badať nepatrné stopy po Čechoslovákoch.

SkryťVypnúť reklamu

O aktivity spojené s udržiavaním slovenského povedomia sa v Zakarpatskej oblasti usiluje Užhorodský spolok Slovákov na čele s jeho predsedom – Ivanom Latkom.

Ten na úvod nášho rozhovoru prezrádza, že jeho starý otec pochádzal z východného Slovenska.

„Môj starý otec sem prišiel žiť počas doby Rakúsko – Uhorska, pochádzal z Krompách.“

Aktuálne žije podľa slov predsedu Užhorodského spolku Slovákov na Ukrajine zhruba 15 -tisíc Slovákov resp. ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti.

A to teda nie je zanedbateľné číslo.

„Oficiálne štatistické údaje síce hovoria, že nás je 7 – 8 tisíc, avšak sčítanie ľudu tu nebolo posledných desať rokov."

Premiestňovanie obyvateľstva po vojne

Ešte pred rokom 1938, kedy bola oblasť súčasťou Československa, tu pritom žilo Čechov a Slovákov omnoho viac.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sme však v úvode spomenuli, po roku 1938 pripadlo územie Maďarsku a následne, po druhej svetovej vojne, Sovietskemu zväzu.

V období po roku 1945 a teda po pričlenení oblasti k Sovietskemu zväzu, vtedajšia garnitúra, ktorá bola pri moci, neuznávala to, že tu žijú aj Slováci.

„Medzi Československom a Sovietskym zväzom bola vtedy dohoda, že po pričlenení oblasti k Sovietskemu zväzu mohli Slováci opustiť toto územie a vrátiť sa späť do Československa. Boli to tzv. optanti. Na tento „prechod“ mali určitý čas, zhruba polroka. Predstavte si však, že máte niekde svoj vlastný majetok a rodinu, žijete v istej krajine a na druhý deň sa ocitnete v inej. Tí ľudia to vtedy vôbec nemali jednoduché. Spomeniem napríklad obec Nový Klenovec, nachádzajúcu sa v okrese Mukačevo. Takmer všetci jej obyvatelia to využili a vrátili sa späť. Založili si obec s rovnakým názvom na území vtedajšieho Československa," prezrádza Latko, ktorý vzápätí na to hľadá paralelu s dneškom.

SkryťVypnúť reklamu

„Čo sa týka dneška, možno povedať, že v obci aj dnes nachádzame niekoľko rodín, ktoré sa hlásia k slovenskej národnosti. Náš spolok v tejto obci presne pred rokom odhalil pamätnú tabuľu slovenskému národovcovi Ľudovítovi Štúrovi. Na tomto akte sa zúčastnil napríklad aj konzul Slovenskej republiky na Ukrajine – v Užhorode – Daniel Caban. Obec okrem iného navštívili aj deti tých Slovákov, ktorí tu žili. Bola to pekná spomienka a ja osobne som rád, že sa nám v tejto obci podarilo umiestniť pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi,“ prezrádza ďalej Latko.

Okrem tých, ktorí zvolili návrat späť do Československa, sa však po druhej svetovej vojne našli aj tí, ktorí sa rozhodli prejsť na opačnú stranu.

„Po vojne sa našli aj ľudia, ktorí uverili sovietskej propagande a presťahovali sa na dnešné územie Ukrajiny. Sľubovali im dobré podmienky, pozemky a podobne. Časť Slovákov, ako aj Rusínov, to využilo a presťahovali sa na územie dnešnej Volynskej či Rivnenskej oblasti.“

Tradície udržovali potajme

Nielen svoju vlastnú identitu, ale aj vierovyznanie museli viacerí Slováci žijúci v povojnovom Sovietskom zväze skrývať.

„V danom období bolo to, že tu žili Slováci, tabu. Vôbec sa nehovorilo o tom, že tu žije slovenská menšina. To isté platilo napríklad o grékokatolíckom vierovyznaní. Čo sa týka rímskokatolíckeho, to bolo povolené. Avšak z niektorých rímskokatolíckych kostolov, napríklad v obci Hlboké, urobili sklad. Čo sa týka našich tradícii, tie sme udržiavali doma, potajme, či už na Vianoce, alebo počas iných sviatkov. Dedilo sa to z pokolenia na pokolenie,“ prezrádza Latko.

S Ukrajinou prišla možnosť slobodne sa hlásiť k slovenskej národnosti

Kým po vojne bola situácia taká, že Sovieti neuznávali to, že tu žijú Slováci, po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku samostatnej Ukrajiny sa situácia diametrálne zmenila.

„Slobodne sa môžeme hlásiť k slovenskej národnosti a propagovať svoju kultúru. Boli tu zaregistrované slovenské spolky, spomeniem tri hlavné – Spolok slovenských žien Dôvera, Matica slovenská a Užhorodský spolok Slovákov. Snažíme sa udržiavať na tomto mieste, kde predtým žili naši predkovia – Slováci, slovenskú kultúru a tradície."

A aké hlavné ciele má Užhorodský spolok Slovákov, na ktorého čele stojí práve Ivan Latko?

„V prvom rade musím povedať, že náš spolok má iné ciele, ako napríklad Matica slovenská. Tá sa venuje viac školstvu. V meste Užhorod máme základnú školu, kde pôsobí učiteľ zo Slovenska. Náš spolok má však iný smer. Vydávame ročenky, spomeniem kultúrno – historický kalendár, propagujeme prvú Československú republiku a to, čo sa v tejto oblasti za éry Československa vybudovalo. Chceme poukazovať na to, ako sa tu žilo kedysi, za éry prvej republiky. Snažíme sa taktiež odhaľovať tabule a pamätníky na počesť veľkých Slovákov. Túto svoju činnosť sústreďujeme do obcí, kde žila alebo žije početná slovenská menšina. Tieto pamätníky dnes môžete nájsť vo viacerých mestách či obciach v Zakarpatskej oblasti. Socha Milana Rastislava Štefánika sa dnes nachádza v mestách Užhorod a Veľké Berezné, ako aj v obci Huta. Pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi dnes nájdete v obciach Turie Remety, Nový Klenovec a Antalovce. V meste Veľké Berezné, ktoré sa nachádza len niekoľko kilometrov od hranice so Slovenskom, sa nachádza aj ulica Milana Rastislava Štefánika. V októbri tohto roku máme v pláne odhaliť pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi v obci Jovra, dnes Storožnica, kde taktiež žije početná slovenská menšina a kde sa nachádza rímskokatolícky kostol. Taktiež musím podotknúť, že náš spolok na výbornej úrovni spolupracuje s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Touto cestou by som im rád poďakoval,“ prezrádza ďalej Latko.

Užhorodské Dejvice

Okrem pamätných tabúľ sa v Užhorode nachádza niekoľko stavieb, ktoré tu zanechali Čechoslováci.

„V Užhorode sa nachádza časť, ktorú voláme česká štvrť, keďže sa vyslovene podobá na pražské Dejvice. Taktiež sa tu nachádza Masarykov most pretínajúci rieku Už, ako aj Budova krajského úradu, ktorú projektoval Slovák František Krupka. Okrem toho projektovali a budovali Čechoslováci aj banku či školu nachádzajúce sa v meste. Za doby prvej Československej republiky sa v meste, ako aj v Zakarpatskej oblasti, urobil veľký kus práce,“ dodáva ďalej Latko.

Dnes tu žije viacero zmiešaných rodín

Kým po vojne žilo vo vtedajšom Sovietskom zväze viacero čistokrvných slovenských či rusínskych rodín, dnes je situácia vplyvom asimilácie odlišná.

„Máme viacero ukrajinsko – slovenských, ale aj ukrajinsko – maďarských či dokonca slovensko – maďarských rodín. Musím povedať, že v tomto smere to nie je žiaden problém. Veľkú rolu v tomto smere zohralo aj vierovyznanie. Napríklad Slováci a Maďari sa hlásili k rímskokatolíckemu vierovyznaniu a tým pádom si boli v určitom smere blízki,“ dodáva ďalej Latko.

Pátrajú po predkoch

Sociálno – ekonomická situácia na Ukrajine dnes vyhnala množstvo, zväčša mladých ľudí, študovať či pracovať do zahraničia.

Sú medzi nimi aj ľudia, ktorých predkovia boli Slováci. Práve títo ľudia veľakrát pátrajú po svojich predkoch. Dôvod je tak trochu zištný.

„Náš spolok týmto ľuďom pomáha. Ak dokážu, že majú predkov, ktorí boli Slováci, môžu si urobiť osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí.Ak majú toto osvedčenie, môžu si urobiť prechodný pobyt na Slovensku. Časť ľudí, po splnení podmienok, to využilo a boli aj takí, ktorí sa na Slovensko presťahovali na trvalo. Čo sa týka jazykov, tie sú si podobné. Zároveň u nás v Užhorode bez problémov chytáme slovenské televízie či rozhlas, ďalej sa konajú rôzne stretnutia či spomienkové akcie v slovenskom jazyku, možno tak povedať, že v tomto smere nie je žiaden problém.“

Najčítanejšie na My Zemplín

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
          2. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
          3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
          4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
          5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
          6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
          7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
          8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
          1. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
          2. Agrokomplex 2022
          3. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
          4. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
          5. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
          6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
          7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
          8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
          1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 33 913
          2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 330
          3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 916
          4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 053
          5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 5 240
          6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 047
          7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 605
          8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 483

          Blogy SME

          1. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
          2. Helena Michlíková: Diciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
          3. Miriam Studeničová: Výstraha veriacim i ateistom! Druhé prikázanie
          4. Štefan Vidlár: Celé zle, či?
          5. Kristína Jakubičková: Zmena klímy spustoší životné prostredie, v spoločnosti dielo skazy završujú osoby s črtami sociopatie či psychopatie
          6. Štefan Vidlár: Krém de la Krym
          7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Ďalší Miloslavov?
          8. Norbert Kaník: Heger má poslednú šancu!
          1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 18 198
          2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 186
          3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 629
          4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 035
          5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 849
          6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 708
          7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 696
          8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 575
          1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
          2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
          3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy z MY Zemplín

          Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

          Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


          12 h
          www.MYtipujeme.sk

          Registrácia je bezplatná.


          16. aug
          Dobré správy z MY

          Stop negatívnym správam. Posielame výber pozitívnych a zaujímavých článkov z rôznych regiónov po celom Slovensku.


          11. aug
          Novinky z MY regióny.

          TOP správy z regiónov: Prehľad najzaujímavejších informácií a najčítanejších správ z MY Regióny v uplynulom týždni.


          12. aug

          Najčítanejšie články MyRegiony.sk

          Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


          16. aug

          Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


          13 h

          Prepustiť majú 61 zamestnancov.


          SITA 15. aug

          Viac ako osem hodín bojoval Dolnokubínčan na trati v Estónsku.


          14 h

          Blogy SME

          1. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
          2. Helena Michlíková: Diciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
          3. Miriam Studeničová: Výstraha veriacim i ateistom! Druhé prikázanie
          4. Štefan Vidlár: Celé zle, či?
          5. Kristína Jakubičková: Zmena klímy spustoší životné prostredie, v spoločnosti dielo skazy završujú osoby s črtami sociopatie či psychopatie
          6. Štefan Vidlár: Krém de la Krym
          7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Ďalší Miloslavov?
          8. Norbert Kaník: Heger má poslednú šancu!
          1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 18 198
          2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 186
          3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 629
          4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 035
          5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 849
          6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 708
          7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 696
          8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 575
          1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
          2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
          3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

          Už ste čítali?