Streda, 28. september, 2022 | Meniny má Václav

Slováci a ich potomkovia žijú aj na Ukrajine, nie je ich málo

Vybrali sme sa po československých stopách na Ukrajine.

Ivan Latko - predseda Užhorodského spolku Slovákov.Ivan Latko - predseda Užhorodského spolku Slovákov. (Zdroj: Jakub Bobovič)

UŽHOROD/VÝCHOD. Presne 10. septembra 1919 bola v Saint-Germain-en-Laye vo Francúzsku uzavretá mierová zmluva, podľa ktorej územie Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatskej Ukrajiny, pozn. redakcie) bolo odstúpené Československu.

Územie, kde spolu vždy nažívali ľudia rôznych národností a vierovyznaní malo po pripojení k Československu svoj vlastný snem, ako aj zákonodárnu moc v oblastiach samosprávy, školstva či náboženstva.

Hoci od samotného pripojenia k Československu ubehlo sto rokov a od rozdelenia, kedy južná časť tohto územia pripadla po Prvej viedenskej arbitráži Maďarsku, osemdesiat jedna rokov, v meste Užhorod, ako aj v priľahlých oblastiach, stále badať nepatrné stopy po Čechoslovákoch.

SkryťVypnúť reklamu

O aktivity spojené s udržiavaním slovenského povedomia sa v Zakarpatskej oblasti usiluje Užhorodský spolok Slovákov na čele s jeho predsedom – Ivanom Latkom.

Ten na úvod nášho rozhovoru prezrádza, že jeho starý otec pochádzal z východného Slovenska.

„Môj starý otec sem prišiel žiť počas doby Rakúsko – Uhorska, pochádzal z Krompách.“

Aktuálne žije podľa slov predsedu Užhorodského spolku Slovákov na Ukrajine zhruba 15 -tisíc Slovákov resp. ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti.

A to teda nie je zanedbateľné číslo.

„Oficiálne štatistické údaje síce hovoria, že nás je 7 – 8 tisíc, avšak sčítanie ľudu tu nebolo posledných desať rokov."

Premiestňovanie obyvateľstva po vojne

Ešte pred rokom 1938, kedy bola oblasť súčasťou Československa, tu pritom žilo Čechov a Slovákov omnoho viac.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sme však v úvode spomenuli, po roku 1938 pripadlo územie Maďarsku a následne, po druhej svetovej vojne, Sovietskemu zväzu.

V období po roku 1945 a teda po pričlenení oblasti k Sovietskemu zväzu, vtedajšia garnitúra, ktorá bola pri moci, neuznávala to, že tu žijú aj Slováci.

„Medzi Československom a Sovietskym zväzom bola vtedy dohoda, že po pričlenení oblasti k Sovietskemu zväzu mohli Slováci opustiť toto územie a vrátiť sa späť do Československa. Boli to tzv. optanti. Na tento „prechod“ mali určitý čas, zhruba polroka. Predstavte si však, že máte niekde svoj vlastný majetok a rodinu, žijete v istej krajine a na druhý deň sa ocitnete v inej. Tí ľudia to vtedy vôbec nemali jednoduché. Spomeniem napríklad obec Nový Klenovec, nachádzajúcu sa v okrese Mukačevo. Takmer všetci jej obyvatelia to využili a vrátili sa späť. Založili si obec s rovnakým názvom na území vtedajšieho Československa," prezrádza Latko, ktorý vzápätí na to hľadá paralelu s dneškom.

SkryťVypnúť reklamu

„Čo sa týka dneška, možno povedať, že v obci aj dnes nachádzame niekoľko rodín, ktoré sa hlásia k slovenskej národnosti. Náš spolok v tejto obci presne pred rokom odhalil pamätnú tabuľu slovenskému národovcovi Ľudovítovi Štúrovi. Na tomto akte sa zúčastnil napríklad aj konzul Slovenskej republiky na Ukrajine – v Užhorode – Daniel Caban. Obec okrem iného navštívili aj deti tých Slovákov, ktorí tu žili. Bola to pekná spomienka a ja osobne som rád, že sa nám v tejto obci podarilo umiestniť pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi,“ prezrádza ďalej Latko.

Okrem tých, ktorí zvolili návrat späť do Československa, sa však po druhej svetovej vojne našli aj tí, ktorí sa rozhodli prejsť na opačnú stranu.

„Po vojne sa našli aj ľudia, ktorí uverili sovietskej propagande a presťahovali sa na dnešné územie Ukrajiny. Sľubovali im dobré podmienky, pozemky a podobne. Časť Slovákov, ako aj Rusínov, to využilo a presťahovali sa na územie dnešnej Volynskej či Rivnenskej oblasti.“

Tradície udržovali potajme

Nielen svoju vlastnú identitu, ale aj vierovyznanie museli viacerí Slováci žijúci v povojnovom Sovietskom zväze skrývať.

„V danom období bolo to, že tu žili Slováci, tabu. Vôbec sa nehovorilo o tom, že tu žije slovenská menšina. To isté platilo napríklad o grékokatolíckom vierovyznaní. Čo sa týka rímskokatolíckeho, to bolo povolené. Avšak z niektorých rímskokatolíckych kostolov, napríklad v obci Hlboké, urobili sklad. Čo sa týka našich tradícii, tie sme udržiavali doma, potajme, či už na Vianoce, alebo počas iných sviatkov. Dedilo sa to z pokolenia na pokolenie,“ prezrádza Latko.

S Ukrajinou prišla možnosť slobodne sa hlásiť k slovenskej národnosti

Kým po vojne bola situácia taká, že Sovieti neuznávali to, že tu žijú Slováci, po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku samostatnej Ukrajiny sa situácia diametrálne zmenila.

„Slobodne sa môžeme hlásiť k slovenskej národnosti a propagovať svoju kultúru. Boli tu zaregistrované slovenské spolky, spomeniem tri hlavné – Spolok slovenských žien Dôvera, Matica slovenská a Užhorodský spolok Slovákov. Snažíme sa udržiavať na tomto mieste, kde predtým žili naši predkovia – Slováci, slovenskú kultúru a tradície."

A aké hlavné ciele má Užhorodský spolok Slovákov, na ktorého čele stojí práve Ivan Latko?

„V prvom rade musím povedať, že náš spolok má iné ciele, ako napríklad Matica slovenská. Tá sa venuje viac školstvu. V meste Užhorod máme základnú školu, kde pôsobí učiteľ zo Slovenska. Náš spolok má však iný smer. Vydávame ročenky, spomeniem kultúrno – historický kalendár, propagujeme prvú Československú republiku a to, čo sa v tejto oblasti za éry Československa vybudovalo. Chceme poukazovať na to, ako sa tu žilo kedysi, za éry prvej republiky. Snažíme sa taktiež odhaľovať tabule a pamätníky na počesť veľkých Slovákov. Túto svoju činnosť sústreďujeme do obcí, kde žila alebo žije početná slovenská menšina. Tieto pamätníky dnes môžete nájsť vo viacerých mestách či obciach v Zakarpatskej oblasti. Socha Milana Rastislava Štefánika sa dnes nachádza v mestách Užhorod a Veľké Berezné, ako aj v obci Huta. Pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi dnes nájdete v obciach Turie Remety, Nový Klenovec a Antalovce. V meste Veľké Berezné, ktoré sa nachádza len niekoľko kilometrov od hranice so Slovenskom, sa nachádza aj ulica Milana Rastislava Štefánika. V októbri tohto roku máme v pláne odhaliť pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi v obci Jovra, dnes Storožnica, kde taktiež žije početná slovenská menšina a kde sa nachádza rímskokatolícky kostol. Taktiež musím podotknúť, že náš spolok na výbornej úrovni spolupracuje s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Touto cestou by som im rád poďakoval,“ prezrádza ďalej Latko.

Užhorodské Dejvice

Okrem pamätných tabúľ sa v Užhorode nachádza niekoľko stavieb, ktoré tu zanechali Čechoslováci.

„V Užhorode sa nachádza časť, ktorú voláme česká štvrť, keďže sa vyslovene podobá na pražské Dejvice. Taktiež sa tu nachádza Masarykov most pretínajúci rieku Už, ako aj Budova krajského úradu, ktorú projektoval Slovák František Krupka. Okrem toho projektovali a budovali Čechoslováci aj banku či školu nachádzajúce sa v meste. Za doby prvej Československej republiky sa v meste, ako aj v Zakarpatskej oblasti, urobil veľký kus práce,“ dodáva ďalej Latko.

Dnes tu žije viacero zmiešaných rodín

Kým po vojne žilo vo vtedajšom Sovietskom zväze viacero čistokrvných slovenských či rusínskych rodín, dnes je situácia vplyvom asimilácie odlišná.

„Máme viacero ukrajinsko – slovenských, ale aj ukrajinsko – maďarských či dokonca slovensko – maďarských rodín. Musím povedať, že v tomto smere to nie je žiaden problém. Veľkú rolu v tomto smere zohralo aj vierovyznanie. Napríklad Slováci a Maďari sa hlásili k rímskokatolíckemu vierovyznaniu a tým pádom si boli v určitom smere blízki,“ dodáva ďalej Latko.

Pátrajú po predkoch

Sociálno – ekonomická situácia na Ukrajine dnes vyhnala množstvo, zväčša mladých ľudí, študovať či pracovať do zahraničia.

Sú medzi nimi aj ľudia, ktorých predkovia boli Slováci. Práve títo ľudia veľakrát pátrajú po svojich predkoch. Dôvod je tak trochu zištný.

„Náš spolok týmto ľuďom pomáha. Ak dokážu, že majú predkov, ktorí boli Slováci, môžu si urobiť osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí.Ak majú toto osvedčenie, môžu si urobiť prechodný pobyt na Slovensku. Časť ľudí, po splnení podmienok, to využilo a boli aj takí, ktorí sa na Slovensko presťahovali na trvalo. Čo sa týka jazykov, tie sú si podobné. Zároveň u nás v Užhorode bez problémov chytáme slovenské televízie či rozhlas, ďalej sa konajú rôzne stretnutia či spomienkové akcie v slovenskom jazyku, možno tak povedať, že v tomto smere nie je žiaden problém.“

Najčítanejšie na My Zemplín

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
          2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
          3. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
          4. Jazdíte na pneumatikách Continental?
          5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
          6. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
          7. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
          8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
          1. Nie všetko sa deje na červenom koberci
          2. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
          3. Jazdíte na pneumatikách Continental?
          4. Rebríček úsporných ojazdených vozidiel
          5. 4-dňový pracovný režim spoločnosti NN Slovensko získal ocenenie
          6. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
          7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
          8. J&T BANKA upriamuje pozornosť na ochranu morských ekosystémov
          1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 755
          2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 988
          3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 860
          4. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 427
          5. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 346
          6. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 3 338
          7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 534
          8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 267

          Blogy SME

          1. Robert Štepaník: diel 74 - rubrika: moje najhranejšie (v júni 2022)
          2. Viktor Pamula: Bublajúce problémy, časť druhá
          3. Ján Chomík: Viva México - Pozole rojo s cícerom
          4. Věra Tepličková: Heuréka! Peniaze v zdravotníctve sa našli. A ani to tak nebolelo
          5. Martina Paulenová: Čo všetko som (ne)stihla počas dvojhodinového behu
          6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu.
          7. Anna Romanová: Moja psychóza 1
          8. Ján Škerko: Orbán a dezoláti sa hnevajú na Ukrajincov
          1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 389
          2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 833
          3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 5 855
          4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 479
          5. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 3 750
          6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 381
          7. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 3 056
          8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 775
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
          2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
          3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
          4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
          5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
          6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
          7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy z MY Zemplín

          Osobná doprava dnes patrí k bežnému štandardu, vozíme sa do práce, na nákupy, dovolenky, za koníčkami.


          (PR) 26. sep

          Tipni si a vyhraj, registrácia je grátis.


          22. sep
          Svätá Tekla posledné jablko zjedla, hovorí pranostika, viažuca sa k 23. septembru.

          V septembri nastáva astronomická jeseň. Záhradkári zbierajú a spracovávajú úrodu a pripravujú sa na prichádzajúci koniec sezóny.


          21. sep
          Ilustračná fotografia.

          Trápia vás úzkosti či depresia? Neviete sa vysporiadať so samotou či naopak prílišnou pozornosťou okolia? Netušíte, ako sa pohnúť ďalej po rozvode? Spýtajte sa v našej bezplatnej psychologickej poradni.


          19. sep

          Najčítanejšie články MyRegiony.sk

          Podpísalo sa memorandum o ochrane povodia rieky.


          18 h

          Spojené komunálne a župné voľby sa konajú 29. októbra.


          26. sep

          V centre Novohradu pribudne 39 bytov. Jednoizbový vyjde zhruba na 55-tisíc eur.


          26. sep

          Interiér je vybavený z veľkej časti vecami, ktoré majú viac ako 50 rokov.


          25. sep

          Blogy SME

          1. Robert Štepaník: diel 74 - rubrika: moje najhranejšie (v júni 2022)
          2. Viktor Pamula: Bublajúce problémy, časť druhá
          3. Ján Chomík: Viva México - Pozole rojo s cícerom
          4. Věra Tepličková: Heuréka! Peniaze v zdravotníctve sa našli. A ani to tak nebolelo
          5. Martina Paulenová: Čo všetko som (ne)stihla počas dvojhodinového behu
          6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu.
          7. Anna Romanová: Moja psychóza 1
          8. Ján Škerko: Orbán a dezoláti sa hnevajú na Ukrajincov
          1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 389
          2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 833
          3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 5 855
          4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 479
          5. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 3 750
          6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 381
          7. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 3 056
          8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 775
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
          2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
          3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
          4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
          5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
          6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
          7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

          Už ste čítali?