Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Do krajiny s najľudnatejším ostrovom zlákala Zuzku angličtina aj život v exotike

Rodáčka zo Sobraniec opustila rodnú krajinu pred ôsmimi rokmi.

Zuzana so svojím snúbencom.Zuzana so svojím snúbencom. (Zdroj: archív Z. S. )

PREŠOV. Jakarta je hlavné mesto Indonézie a leží na západe najľudnatejšieho ostrova Jáva. Okrem domáceho jazyka sa tu človek dohovorí aj po anglicky a práve to sem zlákalo aj sympatickú Slovenku ZUZANU SALADIAKOVÚ. Rodáčka zo Sobraniec na východe Slovenska mala od detstva veľmi blízko k jazykom, najmä k angličtine, v ktorej sa zdokonaľovala aj počas štúdií.


Ste síce rodáčkou zo Sobraniec, ale žijete v Jakarte. Ako je to už dlho?

V júli 2020 to bolo už 8 rokov, čo je Jakarta mojím druhým domovom.

Prečo ste sa rozhodli pre život v cudzine?
Už od strednej školy som snívala o tom, že raz budem žiť v zahraničí, akosi ma to tam stále lákalo, rodičia to aj očakávali.

Skryť Vypnúť reklamu

Vaše rozhodnutie však určite ovplyvnilo aj štúdium cudzích jazykov, ku ktorým ste mali od detstva veľmi blízko.

Dá sa povedať, že som bola k jazykom vedená odmalička. Obaja moji rodičia študovali cudzie jazyky počas školy. Ocko sa učil po nemecky a mamka po rusky. Otec mne aj sestre čítaval knihy, a keď sme sa to naučili, tak sme mu na oplátku čítali aj my.

Angličtina sa pre vás teda stala prioritou.

Začala som sa ju učiť na základnej škole a odvtedy ma veľmi bavila. To bol aj dôvod, prečo som sa rozhodla neskôr študovať na osemročnom gymnáziu zameranom práve na jazyky, ktoré sa mi učili veľmi ľahko. Angličtina bola môj najobľúbenejší predmet na strednej škole.

Nebolo to iba samotné štúdium, vďaka ktorému ste sa zdokonaľovali.

Samozrejme, že nie, chcela som byť v styku s cudzími jazykmi, hlavne s angličtinou čo najviac. Takže som sa počas strednej školy zúčastnila na rôznych olympiádach, kde som nabrala ďalšie skúsenosti.
Dokonca som sa zúčastnila aj esejistickej súťaže, keďže písanie v angličtine ma taktiež veľmi bavilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Tušili ste už vtedy, že tento jazyk využijete aj pri svojej práci?

Dúfala som, že po strednej škole budem mať možnosť pokračovať v štúdiu v angličtine. To sa mi napokon aj podarilo, keďže moje univerzitné štúdium bolo v anglickom jazyku a po bakalárskom štúdiu som mala možnosť študovať v zahraničí v rámci Master Programu.

Kedy nastal vo vašom živote ten zásadný zlom, že ste sa rozhodli opustiť rodnú hrudu?

Počas štúdia na univerzite som bola členkou organizácie AIESEC, ktorej hlavnou náplňou je rozvíjanie tak-zvaného developing leadership potential (rozvíjanie vodcovského potenciálu) u mladých ľudí. Jedným spôsobom sú aj medzinárodné stáže v zahraničí. A práve ja som mala na starosti študentov, ktorí chceli na tieto stáže vycestovať.

Takže vás motivovali ich zážitky?

Skryť Vypnúť reklamu

Sčasti aj áno, keďže som za tých pár rokov počula toľko úžasných príbehov mladých ľudí. Pochopiteľne ma lákalo to vyskúšať.

Bola voľba krajiny, do ktorej sa vyberiete, od začiatku jasná, alebo bolo v hre viac možností?

V tom čase, keď som uvažovala o stáži, som už mala za sebou krátku dobrovoľnícku stáž v Európe. Tentokrát som chcela ísť niekam, kde je úplne iná kultúra ako u nás. Práve preto som si vybrala Juhovýchodnú Áziu. Reagovala som na niekoľko stáži v Malajzii, Vietname a Indonézii.

Nakoniec vyhrala Jakarta.

Prijala som ponuku pracovať v najväčšej jazykovej škole na pol roka. Vtedy som ešte netušila, že sa to takto predĺži.

Mali ste krajinu dobre zmapovanú, alebo ste si vybrali doslova mačku vo vreci?

Je pravda, že v rámci mojej práce som sa stretávala s množstvom študentov a cestovala do rôznych pobočiek tejto jazykovej školy. Úprimne som však o Indonézii toho veľa nevedela. Všetky informácie som si vyhľadala online, aby som vedela, čo ma vlastne čaká.

Mali ste nejaké zvláštne očakávania od krajiny, ktorá sa mala stať na čas vaším domovom?

Ani nie, ale mojou podmienkou bolo, aby som bola blízko pri mori a vo väčšom meste. Vtedy som ešte netušila, aká veľká Jakarta vlastne je a ako ďaleko je more, keďže som chcela stráviť každý víkend na pláži.

Zažili ste po príchode situáciu, ktorá vám nejakým spôsobom utkvela v pamäti?

Keď som prišla na stáž, tak prvé dva týždne som bývala s indonézskou rodinou. Hneď prvý večer mi moja „host“ sister (hosťujúca sestra) ukázala dom a zaviedla ma do kúpeľne, kde to vyzeralo ako na obyčajnom WC. Keď som ju požiadala, aby mi ukázala kúpeľňu, že sa chcem osprchovať, tak mi so smiechom povedala, že už sme v nej boli.

Ako to teda je, v Indonézii nemajú kúpeľne?

Vysvetlila mi, že nie každá rodina má sprchu alebo teplú vodu. Oni sa sprchujú tak, že sa polievajú vodou z veľkej nádoby.

Bolo to pre vás rozčarovanie, alebo skôr prekvapenie?

Musím priznať, že to bol jeden z prvých šokov, ktoré som zažila. Oni jednoducho nepovažujú sprchu za dôležitú, a keďže je to teplá krajina, studená voda im neprekáža.

Vaša stáž v Jakarte sa neskončila po pol roku, ako ste mali pôvodne v pláne.

Je to tak. Keď sa už stáž blížila ku koncu, zdalo sa mi to veľmi krátko. Ešte som sa ani poriadne neudomácnila a už som sa mala vrátiť domov.

Takže ste svoj pobyt predĺžili.

Rozhodla som sa ostať ešte o 6 mesiacov dlhšie v krajine, kde sú ľudia veľmi dobrosrdeční a kde sa každý deň človek zobúdza so slniečkom. Tak som si povedala, že mne sa tento život páči a vyhovuje mi.

Kedy nastal ten zlom, že ste sa rozhodli definitívne opustiť domov?

Bolo to v apríli 2013. Domov som sa vrátila doriešiť nejaké administratívne záležitosti a oznámiť moje rozhodnutie rodine. Hneď nato som si kúpila jednosmernú letenku do Jakarty a od toho momentu som nemala konkrétny plán, kedy sa vrátim na Slovensko.

Po návrate ste sa teda stali oficiálnou obyvateľkou Indonézie.

Po dvoch rokoch, keď som sa zúčastnila ďalšej stáže, mi ponúkli pracovné víza. V tej práci som bola 2,5 roka a potom som sa vrátila späť do jazykovky, kde pôsobím doteraz. Sú to už 4 roky.

Čo je vašou hlavnou pracovnou náplňou?

Mám na starosti vzdelávanie a mentoring stážistov zo zahraničia, ktorí prídu do jazykovej školy ako dobrovoľníci. Posielame ich do viacerých pobočiek.
Okrem stážistov pomáham aj s prípravou eventov pre študentov a medzitým aj učím Business English.

Aký je život v Jakarte z pohľadu vás ako Slovenky?

Keď je človek mladý, krajina mu ponúka kopec príležitosti – či už pracovných, alebo na zábavu. Počas voľna je veľa možností, kam sa dá ísť, keďže hory aj more sú relatívne blízko.
Na druhej strane musím povedať, že ma toho Indonézia naučila veľmi veľa o živote.

V čom konkrétne vidíte ten prínos?

Ľudia sú tu veľmi nápomocní v rámci rodiny, ale aj k susedom a kamarátom. Kolektívne si pomáhajú ako môžu a sú neuveriteľne pohostinní. Pochopila som, že život je tu viac o rodine a vzťahoch ako o kariére.“

Predsa len ste z malého mestečka na východe Slovenska. Nerobilo vám problém zo začiatku orientovať sa v takom obrovskom meste?

Jakarta je ako labyrint. Keď som sem došla, tak orientovať sa po meste bolo pre mňa veľmi ťažké. Každá ulica vyzerala rovnako, človek by sa tu veľmi jednoducho stratil.

Ale dnes sa tam pohybujete ako doma.

To je pravda. Sama som veľmi prekvapená a hrdá na to, že som sa za tie roky naučila orientovať bez problémov. Vytvorila som si v hlave akúsi mapu a teraz sa tam orientujem dokonca oveľa lepšie ako môj snúbenec, ktorý sa tu narodil.

Napriek pestrým voľnočasovým aktivitám a súdržnosti ľudí však má Jakarta aj svoje slabšie stránky.

Samozrejme. Je potrebné zobrať do úvahy, že je to veľkomesto. Keďže je tu slnečno a dusno, ľudia sa neprechádzajú vonku, ale sú stále v dopravnom prostriedku alebo v klimatizovanej budove, odkiaľ sa presúvajú. Tak potom vznikajú zápchy.

Plánujete ostať v Jakarte natrvalo, alebo máte aj takzvané zadné dvierka?

Ako som už spomínala niekoľkokrát, Jakarta mi prirástla k srdcu a určite je mojím druhým domovom. Ale keďže so snúbencom budeme mať svadbu, ktorá je naplánovaná na 20. decembra tohto roku, chceli by sme sa neskôr presťahovať späť do Európy. Či to bude na Slovensku, alebo niekde blízko Slovenska, ešte nie je isté.

Celý svet ochromila epidémia nového koronavírusu, ktorý si vyžiadal už množstvo obetí. Aký bol/je váš život počas tohto náročného obdobia?

Myslím si, že každý sa cíti dosť neisto počas tejto krízy. My sme mali už dvakrát situáciu, kedy sme nechodili do práce a robili sme výlučne z domu. Priznám sa ale, že prežívať mesiace zatvorený v byte nie je jednoduché, ale chápem, že to bolo veľmi potrebné, aby sa situácia dostala pod kontrolu.

Spomenuli ste, že vás so snúbencom čaká veľký životný krok. Budete mať tradičnú svadbu?

Zatiaľ budeme mať iba obrad bez hostiny kvôli korone. Neskôr ale plánujeme menšiu svadbu aj na Slovensku pre rodinu a blízkych, keď sa už presťahujeme do Európy.

Dá sa teda povedať, že ste si vytvorili s partnerom nejaký plán?

To áno, vytvorili sme si takú dennú rutinu, čo sa týka práce aj osobného života. Dá sa na to zvyknúť, ale chce to čas. Mrzí nás, že sme tento rok nemohli vycestovať na Slovensko, ale stále čakáme kedy sa situácia zlepší a budeme môcť navštíviť rodinu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 189
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 698
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 796
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 094
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 707
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 510
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 600
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 522
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 396
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 343
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z MY Zemplín

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

23 h
Ilustračné foto.

Cestárska technika je v nasadení.

25. jan

Zima ako z rozprávky.

22. jan
Aj v Humennom prebieha skríningové testovanie.

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Humennom

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

20 h

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

21 h

Už ste čítali?