Štvrtok, 20. september, 2018

Bánovce nad Ondavou sú rodiskom básnika Pavla Horova

Na umelca nezabúdajú, pýšia sa unikátnym literárnym múzeom.

Umelcova pracovňa v múzeu. (Zdroj: archív obce)
Bánovce nad Ondavou

BÁNOVCE NAD ONDAVOU. Na známeho umelca domáci nezabúdajú a pýšia sa unikátnym literárnym múzeom.

Rázovitá zemplínska obec má blízko k okresnému mestu a čoraz viac láka svojou lokalitou na bývanie.

Počet obyvateľov pomaličky stúpa a dedina sa omladzuje. Okrem opravených starých domov pribúdajú a vyrastajú aj novostavby.

Obecnej samospráve sa úspešne darí modernizovať okolie, zachovávať tradície a udržiavať medzi obyvateľmi čulý ruch.

Bánovce na Ondavou ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, poniže sútoku Tople a Ondavy. Nachádzajú sa medzi mestami Trebišov a Michalovce.

Názov je pravdepodobne odvodený od mena alebo prezývky Bán, prípadne hodnosti bán. Z histórie je známe, že chotár obce patril kedysi šľachticom.

Najstaršia písomná zmienka o Bánovciach pochádza z roku 1326.

Múzeum venované národnému umelcovi

Bánovce na Ondavou sú rodisko slovenského básnika a prekladateľa.

Pavol Horov, vlastným menom Horovčák, pochádzal z rodiny maloroľníka a základné vzdelanie získal v rodnej obci, ale i v susedných Moravanoch.

V Michalovciach navštevoval kedysi gymnázium, ktoré v súčasnosti nesie jeho meno.

Vo svojej literárnej tvorbe sa venoval nielen básňam, ale bol uznávaným prekladateľom z poľského, ruského, bulharského i perzského jazyka.

Na známeho umelca v rodnej obci nezabúdajú. Od roku 1987 v priestoroch bývalej základnej školy sídli Literárne múzeum, jediné svojho druhu na východnom Slovensku.

„Viacerí naši obyvatelia si ho ešte pamätajú. Aj napriek tomu, že sa oženil a žil v Bratislave, často sa sem vracal a navštevoval svoju rodinu i známych. Vo viacerých svojich básňach nezabúdal na rodnú obec a teraz my nezabúdame na neho,“ povedala Ľudmila Ďurčáková, starostka obce.

Expozícia múzea je pestrá a prezentuje literárneho umelca prostredníctvom množstva archívnych fotografií, kníh, básní, ale aj jeho osobných vecí. „Jedna miestnosť je zariadená ako pôvodná pracovňa Pavla Horova. Nachádzajú sa v nej jeho knihy i zariadenie, ako napríklad stôl, perá, okuliare a množstvo drobností, ktoré venovala múzeu jeho manželka,“ prezradila starostka.

Návštevníci si tak môžu napríklad sadnúť za básnikov stôl i prezrieť si zbierku jeho najobľúbenejších kníh. Nechýbajú ani audiovizuálne ukážky.

Druhá časť expozície je venovaná známym básnikom, spisovateľom a literárnym kritikom zo Zemplína. Sú medzi nimi napríklad Michal Chuda, Mikuláš Kasarda, Juraj Pado, Ján Zambor a mnohí ďalší.

Múzeum vzniklo v spolupráci s Maticou slovenskou a Zemplínskym múzeom. Autor expozície je literárny a kultúrny historik Imrich Sedlák.

Seniori, futbal i poľovníci

Obyvatelia vo veľkej miere nezabúdajú na históriu, ale žijú aj kultúrou, folklórom a v neposlednom rade aj športom.

V obci pôsobia aktívni seniori, ktorí sú členmi jednoty dôchodcov. Okrem toho v obci je aj únia žien, ktorá má vo svojich radoch mnoho šikovných Bánovčaniek.

„Ženy sa rady stretávajú a vždy si vedia vymyslieť program. Robia aj knižné besedy, zapájajú sa do rôznych kurzov, vyskúšali si už napríklad aj brušné tance či jogu, a taktiež spoznávajú aj naše okolie formou jednodňových výletov. Sú naozaj veľmi aktívne, z čoho mám radosť,“ povedala starostka.

Nechýbajú napríklad ani miestni futbalisti z Telovýchovnej jednoty. Futbal má v obci, takpovediac, už dlhé roky zelenú a pozostáva z dvoch tímov.

Lesné plochy a poľovnícke revíry v okolí dediny majú na starosti členovia Poľovníckeho združenia Lieskovec, ktoré pôsobí v obci od roku 1995.

„Obec je tým známa, že tu pôsobí množstvo aktívnych spoločenských organizácií, ktoré sú nám veľmi nápomocné. Máme záujem na tom, aby úspešné fungovali aj naďalej,“ povedala starostka.

Čepčenie nevesty i vypytovanie

Zemplínske obce sú verné írečitému nárečiu, tradičným zvykom a nesmie chýbať spev. Ináč to nie je ani v Bánovciach, kde pôsobí Folklórna skupina Ondavčanka. Tá na budúci rok oslávi už svoje 20. výročie.

„V začiatkoch skupiny sa dalo dokopy zopár žien, ktoré spievali iba na obecných podujatiach. Až neskôr sme sa, takpovediac, vyšvihli a dali sme si ušiť aj kroje, čižmy, doplnili repertoár piesní a teraz sme pozývané na festivaly, obecné i folklórne slávnosti,“ hovorí starostka, ktorá je tiež členkou súboru, avšak nie ako speváčka.

„Hoci som vo folklórnej skupine, priznávam sa, že spievať neviem. Jednotlivé prestávky medzi vystúpeniami spestrujem ľudovým rozprávaním. Našu skupinu tvoria prevažne iba ženy, staršie dámy v zrelom veku, ale postupne medzi nás prichádzajú aj mladé dievčatá. Máme medzi sebou aj jedného mladého muzikanta, ktorý nám robí hudobný sprievod,“ povedala Ďurčáková.

Osvojili si aj svadobné zvyklosti, ktoré sú typické práve pre Zemplín.

Obľúbené sú vypytovania mladej nevesty, ale aj čepčenie a redový tanec, ktorý je súčasťou svadobnej zábavy.

„Veľa mladých párov sa vracia k tradičným svadbám a často sú naše folkloristky volané na svadby, obľúbené je hlavne tradičné čepčenie nevesty v kroji,“ prezradila starostka.

Vedúca folklórnej skupiny, ktorá má na svojom konte aj tri cédečká, je Nataša Hrabovská.

Šikovné hasičky

Dobrovoľné hasičstvo má v regióne bohaté zastúpenie. Niektoré zbory majú za sebou už dlhoročnú históriu, iné oslavujú svoj vznik.

V Bánovciach nad Ondavou bol založený Dobrovoľný hasičský zbor už v roku 1890.

O tom svedčí aj zachovanie historickej ručnej konskej striekačky z roku 1933. Je vystavená na obdiv v priestoroch literárneho múzea.

V súčasnosti má zbor viac ako štyridsať členov a môže sa pochváliť skvelými výsledkami.

Šikovné bánovské hasičky sa stali v uplynulej sezóne majsterkami Zemplína a vicemajsterkami Košického kraja.

Na svojom konte majú za uplynulých sedem rokov viacero ocenení a víťazných pohárov.

„Pravidelne organizujeme nočnú hasičskú súťaž o Pohár starostky. V uplynulom roku to bol už piaty vydarený ročník, do ktorého sa nám prihlásilo 22 súťažných družstiev z piatich okresov. Okrem mužov mali zastúpenie aj ženy. Tento rok sme súťaž premenovali na Memoriál Štefana Kandu, ktorý bol dlhoročným veliteľom a členom nášho zboru,“ povedala Ďurčáková.

Dedina sa omladzuje

Bánovce majú v súčasnosti 720 obyvateľov, čo je podľa starostky pekné číslo.

„Teší ma, že si už zopár rokov držíme vyššie čísla. Obec sa nám aj omladzuje a prichádzajú k nám čoraz častejšie bývať aj úplne cudzí ľudia, ktorí si tu kúpia dom alebo pozemok. Pochvaľujú si dostupnosť a taktiež to, že sme pomerne tichá obec, nie sme tak úplne na hlavnom ťahu,“ povedala Ďurčáková.

Na okraji obce sa nachádza železničná stanica, z ktorej sa vedia ľudia dostať do blízkych Michaloviec, Humenného i Košíc.

Z každého rožka troška

Obci sa darí realizovať mnoho prác a opráv, takpovediac, z vlastného vrecka.

Nečakajú na eurofondy, aj keď tie podľa starostky dokážu dosť pomôcť. Hlavne pri finančne nákladnejších opravách alebo výstavbách.

„V prípade, že sú k dispozícii výzvy, ktoré sa nám pozdávajú, sme na to po zvážení pripravení. Množstvo projektov nám vyšlo, ale snažíme sa obec modernizovať aj z vlastných zdrojov. Takmer vždy niečo vyskočí, čo treba súrne opraviť alebo nečakane spraviť. Z každého rožka troška. Čo nám horí, do toho sa snažíme investovať a čo môžeme, to spravíme sami,“ vysvetlila starostka.

Viacero vecí sa im podarilo dotiahnuť do úspešného konca. Obec sa môže pochváliť zrekonštruovanou cestou, novým chodníkom, čiastočne zmodernizovaným obecným úradom, obecným klubom, hasičskou zbrojnicou, šatňou i javiskom na futbalovom ihrisku.

Postupne opravujú aj materskú školu, ktorá sa môže pochváliť plnou kapacitou detí.

Čoskoro pribudnú aj kompletné inžinierske siete. V Bánovciach i obci Trhovište totiž prebieha výstavba kanalizácie a čistiarne odpadových vôd.

„Na kanalizáciu sme čakali veľmi dlho. Za posledných desať rokov bolo mnoho projektov a štúdií, do ktorých sme sa zapájali, ale, žiaľ, neúspešne. Uplynulý rok sa nám to konečne podarilo a odštartovali prvé práce. Časť je už ukončená a pokračuje sa postupne ďalej. Dúfame, že práce budú prebiehať bez komplikácií, i následné napojenie,“ ozrejmila Ďurčáková.

V obci funguje aj kamerový systém, ktorý dohliada na poriadok a nechýbajú ani kompletné verejné osvetlenie či nový rozhlas.

Unikátny park

Park v obci dlhé roky chýbal. Nakoniec vznikol na mieste niekdajšieho smetiska.
Priestor sa postupne zaviezol hlinou, vyrovnal a upravil.

Oddychový priestor využívajú všetci, ako mládež, tak aj rodiny s deťmi i seniori. Okrem altánku, lavičiek, ohniska a detského ihriska je v ňom ešte jedna zaujímavosť.

„Nachádza sa v ňom takzvaný keltský stromový horoskop. V parku je vysadených 22 stromov, z toho každý pripadá na iné dátumy narodenia. Z informačných tabúľ sa dá vyčítať, aký je človek narodený v konkrétnom dátume a aký strom sa s ním spája a určuje jeho povahu. Je to určite zaujímavé a hlavne pre deti, hravou formou majú možnosť spoznať prírodu a čo-to sa aj dočítať,“ vysvetlila starostka.

Pre veľký záujem obyvateľov plánujú park rozšíriť o ďalšie detské preliezačky a pribudnúť by mali aj tri fitnes stroje pre dospelých.

V obci už tradične pripravujú viaceré kultúrno-spoločenské podujatia.

Medzi obľúbené patria napríklad stavanie mája, najmenších každý rok potešia na Deň detí a spomínajú aj na seniorov či jubilantov.

V lete pravidelne organizujú obecné oslavy – Bánovský čurbes, ktorý sa snažia zakaždým vylepšiť a priniesť bohatý hudobný, ale i kultúrny program.