Štvrtok, 20. september, 2018

Jarmok v Michalovciach spestrili živé sochy

Metropola Zemplína sa zmenila na mesto hudby, tanca a zábavy.

Živé sochy na michalovskom námestí. (Zdroj: Zuzana Ročeňová)

MICHALOVCE. V poradí už 49. ročník Zemplínskeho jarmoku priniesol bohatý kultúrny program, ktorý prilákal do centra tisícky návštevníkov.

Obchodnú ulicu zaplavilo takmer dvesto stánkov s rôznym sortimentom, občerstvením a gurmánskymi špecialitami.

Parkovisko pred kultúrnym strediskom sa zmenilo na gazdovský dvor a obsadili ho remeselníci zo Zemplína.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v piatok 17. augusta pred budovou radnice, podujatie pokračovalo na tribúne.

Divadlo i folklór

Program pre deti odštartovalo divadlo Babadlo z Prešova.

Vystúpil tiež folklórny súbor Zemplín, pripravený bol muzikálový recitál Na skle maľované v podaní divadla Drak.

V popoludňajšom bloku Pre každého niečo si návštevníci mohli vypočuť bubnovú show Batida.

Na pódiu sa predviedli kapely Klub 4, Panama band so speváčkou Nikou Karch a Adam Ďurica.

Výstava plodov i zvierat

Sobotňajší program odštartovalo vystúpenie tanečnej hip-hopovej školy D.S.Studio Košice.

Podvečer sa na pódiu predstvili skupiny ako Dátum spotreby, Iconito band a Samuel Tomeček band.

„Počas jarmočných dní si bola k dispozícii aj výstava Plody Zemplína vo vestibule Mestského kultúrneho strediska a výstava drobnochovateľov vo dvore starého súdu,“ povedala Iveta Palečková, hovorkyňa michalovskej radnice.

V uličke remesiel mohli vidieť záujemcovia priamo pri práci hrnčiarov, vareškárov, keramikárov i maliarov.

Návštevníci tu našli výrobky z dreva, včelieho vosku, keramiky, ale aj stánky s rôznymi dekoráciami a sladkosťami.

Pre našich najmenších boli pripravené aj tvorivé dielne.

Živé sochy potreté hlinou

Tohtoročný jarmok priniesol aj malé prekvapenie, a to živé sochy.

Tie pozývali všetkých návštevníkov na jarmok a stretnúť ste ich mohli v centre mesta, ale aj priamo medzi stánkami.

O desať živých sôch sa staral hrnčiar Ľubomír Lipai, ktorý sa aktívne venuje výrobe tradičnej pozdišovskej keramiky.

„Živé sochy som prvýkrát videl vo Francúzsku a nechal som sa inšpirovať. Je to zaujímavá novinka a väčšine ľudí sa páči, čo dokazujú aj priaznivé ohlasy. Dobrovoľníci, ktorí sa podujali na túto úlohu, boli natretí keramickou hlinou, jemne rozomletou a zmiešanou s vodou. Pravidelne sme ich museli dotierať a osviežovať vodou,“ prezradil Lipai.

Sochy boli zasadené do obdobia 30. až 40. rokov.

Hrnčiarsky kruh, ktorý si mohli tí odvážnejší vyskúšať, mal na starosti Ján Hura z obce Lúčky (okres Michalovce), ktorý je vyučeným hrnčiarom a dlhé roky pracoval práve vo výrobe pozdišovskej keramiky.