Slováci a ich potomkovia žijú aj na Ukrajine, nie je ich málo

UŽHOROD/VÝCHOD. Presne 10. septembra 1919 bola v Saint-Germain-en-Laye vo Francúzsku uzavretá mierová zmluva, podľa ktorej územie Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatskej Ukrajiny, pozn. redakcie) bolo odstúpené Československu.

Užhorod (16 fotografií)

Územie, kde spolu vždy nažívali ľudia rôznych národností a vierovyznaní malo po pripojení k Československu svoj vlastný snem, ako aj zákonodárnu moc v oblastiach samosprávy, školstva či náboženstva.

Hoci od samotného pripojenia k Československu ubehlo sto rokov a od rozdelenia, kedy južná časť tohto územia pripadla po Prvej viedenskej arbitráži Maďarsku, osemdesiat jedna rokov, v meste Užhorod, ako aj v priľahlých oblastiach, stále badať nepatrné stopy po Čechoslovákoch.

O aktivity spojené s udržiavaním slovenského povedomia sa v Zakarpatskej oblasti usiluje Užhorodský spolok Slovákov na čele s jeho predsedom – Ivanom Latkom.

Ten na úvod nášho rozhovoru prezrádza, že jeho starý otec pochádzal z východného Slovenska.

„Môj starý otec sem prišiel žiť počas doby Rakúsko – Uhorska, pochádzal z Krompách.“

Aktuálne žije podľa slov predsedu Užhorodského spolku Slovákov na Ukrajine zhruba 15 -tisíc Slovákov resp. ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti.

A to teda nie je zanedbateľné číslo.

„Oficiálne štatistické údaje síce hovoria, že nás je 7 – 8 tisíc, avšak sčítanie ľudu tu nebolo posledných desať rokov."

Premiestňovanie obyvateľstva po vojne

Ešte pred rokom 1938, kedy bola oblasť súčasťou Československa, tu pritom žilo Čechov a Slovákov omnoho viac.

Ako sme však v úvode spomenuli, po roku 1938 pripadlo územie Maďarsku a následne, po druhej svetovej vojne, Sovietskemu zväzu.

V období po roku 1945 a teda po pričlenení oblasti k Sovietskemu zväzu, vtedajšia garnitúra, ktorá bola pri moci, neuznávala to, že tu žijú aj Slováci.

„Medzi Československom a Sovietskym zväzom bola vtedy dohoda, že po pričlenení oblasti k Sovietskemu zväzu mohli Slováci opustiť toto územie a vrátiť sa späť do Československa. Boli to tzv. optanti. Na tento „prechod“ mali určitý čas, zhruba polroka. Predstavte si však, že máte niekde svoj vlastný majetok a rodinu, žijete v istej krajine a na druhý deň sa ocitnete v inej. Tí ľudia to vtedy vôbec nemali jednoduché. Spomeniem napríklad obec Nový Klenovec, nachádzajúcu sa v okrese Mukačevo. Takmer všetci jej obyvatelia to využili a vrátili sa späť. Založili si obec s rovnakým názvom na území vtedajšieho Československa," prezrádza Latko, ktorý vzápätí na to hľadá paralelu s dneškom.

„Čo sa týka dneška, možno povedať, že v obci aj dnes nachádzame niekoľko rodín, ktoré sa hlásia k slovenskej národnosti. Náš spolok v tejto obci presne pred rokom odhalil pamätnú tabuľu slovenskému národovcovi Ľudovítovi Štúrovi. Na tomto akte sa zúčastnil napríklad aj konzul Slovenskej republiky na Ukrajine – v Užhorode – Daniel Caban. Obec okrem iného navštívili aj deti tých Slovákov, ktorí tu žili. Bola to pekná spomienka a ja osobne som rád, že sa nám v tejto obci podarilo umiestniť pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi,“ prezrádza ďalej Latko.

Okrem tých, ktorí zvolili návrat späť do Československa, sa však po druhej svetovej vojne našli aj tí, ktorí sa rozhodli prejsť na opačnú stranu.

„Po vojne sa našli aj ľudia, ktorí uverili sovietskej propagande a presťahovali sa na dnešné územie Ukrajiny. Sľubovali im dobré podmienky, pozemky a podobne. Časť Slovákov, ako aj Rusínov, to využilo a presťahovali sa na územie dnešnej Volynskej či Rivnenskej oblasti.“

Tradície udržovali potajme

Nielen svoju vlastnú identitu, ale aj vierovyznanie museli viacerí Slováci žijúci v povojnovom Sovietskom zväze skrývať.

„V danom období bolo to, že tu žili Slováci, tabu. Vôbec sa nehovorilo o tom, že tu žije slovenská menšina. To isté platilo napríklad o grékokatolíckom vierovyznaní. Čo sa týka rímskokatolíckeho, to bolo povolené. Avšak z niektorých rímskokatolíckych kostolov, napríklad v obci Hlboké, urobili sklad. Čo sa týka našich tradícii, tie sme udržiavali doma, potajme, či už na Vianoce, alebo počas iných sviatkov. Dedilo sa to z pokolenia na pokolenie,“ prezrádza Latko.

S Ukrajinou prišla možnosť slobodne sa hlásiť k slovenskej národnosti

Kým po vojne bola situácia taká, že Sovieti neuznávali to, že tu žijú Slováci, po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku samostatnej Ukrajiny sa situácia diametrálne zmenila.

„Slobodne sa môžeme hlásiť k slovenskej národnosti a propagovať svoju kultúru. Boli tu zaregistrované slovenské spolky, spomeniem tri hlavné – Spolok slovenských žien Dôvera, Matica slovenská a Užhorodský spolok Slovákov. Snažíme sa udržiavať na tomto mieste, kde predtým žili naši predkovia – Slováci, slovenskú kultúru a tradície."

A aké hlavné ciele má Užhorodský spolok Slovákov, na ktorého čele stojí práve Ivan Latko?

„V prvom rade musím povedať, že náš spolok má iné ciele, ako napríklad Matica slovenská. Tá sa venuje viac školstvu. V meste Užhorod máme základnú školu, kde pôsobí učiteľ zo Slovenska. Náš spolok má však iný smer. Vydávame ročenky, spomeniem kultúrno – historický kalendár, propagujeme prvú Československú republiku a to, čo sa v tejto oblasti za éry Československa vybudovalo. Chceme poukazovať na to, ako sa tu žilo kedysi, za éry prvej republiky. Snažíme sa taktiež odhaľovať tabule a pamätníky na počesť veľkých Slovákov. Túto svoju činnosť sústreďujeme do obcí, kde žila alebo žije početná slovenská menšina. Tieto pamätníky dnes môžete nájsť vo viacerých mestách či obciach v Zakarpatskej oblasti. Socha Milana Rastislava Štefánika sa dnes nachádza v mestách Užhorod a Veľké Berezné, ako aj v obci Huta. Pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi dnes nájdete v obciach Turie Remety, Nový Klenovec a Antalovce. V meste Veľké Berezné, ktoré sa nachádza len niekoľko kilometrov od hranice so Slovenskom, sa nachádza aj ulica Milana Rastislava Štefánika. V októbri tohto roku máme v pláne odhaliť pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi v obci Jovra, dnes Storožnica, kde taktiež žije početná slovenská menšina a kde sa nachádza rímskokatolícky kostol. Taktiež musím podotknúť, že náš spolok na výbornej úrovni spolupracuje s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Touto cestou by som im rád poďakoval,“ prezrádza ďalej Latko.

Užhorodské Dejvice

Okrem pamätných tabúľ sa v Užhorode nachádza niekoľko stavieb, ktoré tu zanechali Čechoslováci.

„V Užhorode sa nachádza časť, ktorú voláme česká štvrť, keďže sa vyslovene podobá na pražské Dejvice. Taktiež sa tu nachádza Masarykov most pretínajúci rieku Už, ako aj Budova krajského úradu, ktorú projektoval Slovák František Krupka. Okrem toho projektovali a budovali Čechoslováci aj banku či školu nachádzajúce sa v meste. Za doby prvej Československej republiky sa v meste, ako aj v Zakarpatskej oblasti, urobil veľký kus práce,“ dodáva ďalej Latko.

Dnes tu žije viacero zmiešaných rodín

Kým po vojne žilo vo vtedajšom Sovietskom zväze viacero čistokrvných slovenských či rusínskych rodín, dnes je situácia vplyvom asimilácie odlišná.

„Máme viacero ukrajinsko – slovenských, ale aj ukrajinsko – maďarských či dokonca slovensko – maďarských rodín. Musím povedať, že v tomto smere to nie je žiaden problém. Veľkú rolu v tomto smere zohralo aj vierovyznanie. Napríklad Slováci a Maďari sa hlásili k rímskokatolíckemu vierovyznaniu a tým pádom si boli v určitom smere blízki,“ dodáva ďalej Latko.

Pátrajú po predkoch

Sociálno – ekonomická situácia na Ukrajine dnes vyhnala množstvo, zväčša mladých ľudí, študovať či pracovať do zahraničia.

Sú medzi nimi aj ľudia, ktorých predkovia boli Slováci. Práve títo ľudia veľakrát pátrajú po svojich predkoch. Dôvod je tak trochu zištný.

„Náš spolok týmto ľuďom pomáha. Ak dokážu, že majú predkov, ktorí boli Slováci, môžu si urobiť osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí.Ak majú toto osvedčenie, môžu si urobiť prechodný pobyt na Slovensku. Časť ľudí, po splnení podmienok, to využilo a boli aj takí, ktorí sa na Slovensko presťahovali na trvalo. Čo sa týka jazykov, tie sú si podobné. Zároveň u nás v Užhorode bez problémov chytáme slovenské televízie či rozhlas, ďalej sa konajú rôzne stretnutia či spomienkové akcie v slovenskom jazyku, možno tak povedať, že v tomto smere nie je žiaden problém.“